Výlet v Hontianskych Nemciach


 

Všetci sme sa už veľmi tešili! Usilovali sme sa, aby sme v škole nemali nijaký problém so správaním, pretože pani učiteľky povedali, že na výlet budú môcť ísť iba tí, čo sa vedia slušne správať.

Nakoniec sme sa dočkali. Ráno sme netrpezlivo sledovali hodiny a čakali, kedy bude ten správny čas ísť na autobusovú zastávku. Cesta bola príjemná a ani nie dlhá. Keď sme vystúpili v Hontianskych Nemciach, najprv sme sa všetci poriadne nadýchali čerstvého vzduchu a ešte chvíľu sme si vychutnávali teplé slnečné lúče.

Našou prvou zastávkou bola základná škola, kde nás už očakávali. Všetci sme boli napätí. Veď do tejto školy predsa čoskoro bude chodiť väčšina z nás! Možno sme sa aj trošku báli. Škola v Nemciach je poriadne veľká, má oproti tej našej oveľa viac tried aj žiakov. Čo ak sa tam stratíme? Ale keď sme videli, ako srdečne nás privítali, hneď boli všetky obavy preč! Dokonca mali pre nás pripravené aj malé občerstvenie. V škole sme sa cítili naozaj dobre. Pozreli sme si niektoré triedy aj telocvičňu. Škoda, že sme nemali viac času, možno by sme sa zdržali aj dlhšie, ale už bol čas ísť na poľovnícku výstavu. Na výstave by mali byť aj naše kresby, ktoré sme poľovníkom poslali. A veru - boli tam všetky! Veľmi nás to potešilo a boli sme sami na seba pyšní! Potom nám poľovníci porozprávali niečo o svojej práci a o tom, ako by sme sa mali správať v lese. Ukázali nám svoje trofeje jeleňov, muflóniv, srncov a danielov a tiež niekoľko vypreparovaných zvierat. Boli sme prekvapení, lebo tie zvieratká naozaj vyzerali ako živé.

Keď sme boli na konci výstavy, už na nás mávala teta knihovníčka, aby sme sa ponáhľali do knižnice. Knižnica v Nemciach je oveľa väčšia ako tá naša a je v nej aj oveľa viac kníh. Teta knihovníčka mala pre nás pripravenú krátku prednášku o knihách a knižnici. Dozvedeli sme sa, ako sú knihy v knižnici uložené a ako sa delia podľa rôznych kategórií. Chvíľu sme sa rozprávali o rozprávkach a potom nás čakala súťaž. Rozdelili sme sa do skupiniek a vypracovali sme otázky na papieri. Niektorí z nás síce potrebovali malú pomoc, ale myslím, že sme to zvládli celkom dobre. Nakoniec nám pani knihovníčka povedala, že keď budeme chodiť do školy v Hontianskych Nemciach, môžeme sa všetci prihlásiť do knižnice. Na to sa už teraz tešíme! Keď sme odchádzali, teta knihovníčka nám dokonca dala sladkú odmenu s hračkou. Bolo nám smutno, že nemôžeme ostať dlhšie, ale autobus na nás čakať nebude - a to sme chceli ísť tým predchádzajúcim!

Tento výlet sa nám naozaj veľmi, veľmi páčil. Pani učiteľky povedali, že sme sa všetci správali na jednotku, takže si možno podobný výlet niekedy zopakujeme. To by bolo super!

Nakoniec by sme chceli poďakovať všetkým, ktorí sa nám počas výletu venovali a našli si na nás čas. Cítili sme sa príjemne a veľmi radi sa do Hontianskych Nemiec prídeme pozrieť aj nabudúce.


Webicon